Presvätá Panna sa stala našou Matkou v tej istej chvíli, v ktorej sa stala aj Ježišovou matkou. Toto jedinečné materstvo z nej spravilo matku Ježiša Krista, Vykupiteľa, a Matku jeho údov.
Ježišovo počatie bolo ovocím pôsobenia Ducha Svätého a slobodnej spolupráce presvätej Panny. Takým istým spôsobom sme sa počali aj my, kresťania, vo chvíli vtelenia Božieho Syna, skrze toto dvojité pôsobenie.
Bez Márie, bez jej súhlasu, by sa Ježiš nebol vtelil. Boh podriadil najväčšie zo svojich diel – vtelenie a vykúpenie – slobodnému súhlasu čistého stvorenia – pokornej Panny. A rovnako aj každé uplatnenie diela vykúpenia, rozdelenie každej milosti a spása každého z vyvolených závisí od jej súhlasu.
Božská Panna sa pri Ježišovom počatí nielen skutočne stala našou Matkou, ale bola si toho aj plne vedomá.
Ako by jej Boh mohol zahaliť toto tajomstvo? Stať sa zároveň Ježišovou matkou aj Matkou ľudí, znamenalo pre ňu nielen veľkú slávu, ale aj hrozivé a bolestné dôsledky pre jej materinské srdce. Pokorná Mária by sa nemohla rozhodnúť a slobodne súhlasiť, ak by nepoznala aj podrobnosti [takého súhlasu].
Navyše, poznala nielen dôsledky svojho „fiat“, ale skutočne s nimi aj súhlasila – slobodne, s celým zápalom svojho materinského srdca – aby nás vyslobodila z pekla.
Ona vedela, že prijať Ježiša za svoje dieťa, znamená prijať aj nás spolu s ním. A prijať nás znamenalo stratiť Ježiša, vydať ho na smrť. Zachrániť Ježiša zas znamenalo stratiť nás a odsúdiť nás na večné zatratenie. Mária sa preto už vopred zmierila so životom plným utrpenia a nevýslovných úzkostí.
Vo Svätom písme sa hovorí, že keď Rebeka nosila vo svojom lone dvojičky Ezaua a Jakuba, cítila, ako sa kopali v jej lone: collidebant in utero ejus parvuli. Tento zápas jej spôsoboval utrpenie a úbohá matka nariekala: si sic futurum mihi erat, quid necesse fuit concipere, ak sa mi malo toto prihodiť, načo mi bolo počať?
Podobne aj svätá Panna počala a nosila vo svojom lone dvoch synov – dvojičky: Ježiša a človeka. Nebolo však zhody medzi nimi, lebo jeden bol spravodlivý a druhý hriešnik: collidebant in utero ejus – bili sa v jej lone. Tento protiklad medzi jej dvoma synmi spôsoboval Matke utrpenie. Vedela totiž, že život jedného bude znamenať smrť druhého.
A keď sa dvojičky narodili, Duch Svätý vo Svätom písme zaznamenáva, že Jakub držal Ezaua za pätu. Mladší Jakub predstavuje človeka, ktorého chce Boh vykúpiť. Je neoddeliteľný od svojho staršieho brata – Ježiša, Vykupiteľa, a starší brat sa nerodí bez toho, aby sa spolu s ním nezačal rodiť aj jeho mladší brat [hriešny človek].
Úbohá Matka pozoruje, ako jej dvaja synovia rastú, no v jej srdci boj pokračuje. Ježiš je prvorodený, je milovaný Syn Otca. Ako prvorodený má právo dediča.
Matka ho miluje, pretože je to jej dieťa a je prvorodený, ale miluje tiež Jakuba, pretože ho nosila vo svojom lone spolu s prvým [synom] a [ako človek] je úplne podobný matke, pretože je čisto z ľudskej rasy ako ona.
Zasahuje [v jeho prospech], aby sa mohol podieľať – bez toho, aby mal na to právo – na práve prvorodeného, aby si v istom zmysle privlastnil Ježišovu výsadu a zmocnil sa jeho dedičstva, zatiaľ čo jemu ponechá prácu a námahu.
Aké nevýslovné utrpenie zakúšalo Máriino materinské srdce, keď vyjednávala túto bolestnú výmenu. Akú nesmiernu bolesť zakúsila, keď musela odsunúť svojho drahého Ježiša pre záchranu hriešneho človeka. Aké veľké bolo jej materinské umenie, keď sa snažila odvrátiť spravodlivý Boží hnev od vinného človeka, ktorý urazil Boha svojím hriechom. A aké obdivuhodné bolo jej úsilie, keď sa napokon usilovala zmieriť oboch bratov vo večnom zmieri a zhode.
Ó, drahá Matka! Koľko sĺz som ťa stál! Ale na oplátku ťa túžim milovať. Chcem vždy pri tebe zotrvávať ako Jakub pri svojej matke. Nemám právo na dedičstvo, ktoré Ježiš z prirodzenosti vlastní, ale ty si Matkou nás oboch. Získaš mi požehnanie nášho nebeského Otca a zmieriš ma s Ježišom.
Ach! Dobrá Matka, to je to, čo si už začala robiť v mojom srdci. Dokonči svoje dielo, celkom ma pretvor na Ježiša. Zaodej ma čnosťami, skutkami a citmi môjho staršieho brata, ako to urobila Rebeka, ktorá zaodela Jakuba Ezauovým odevom. Potom nebeský Otec uverí, že vo mne vidí svojho Syna Ježiša, požehná ma a dá mi dedičské právo svojho Syna.
Z knihy Josepha Schrijversa C.Ss.R.: Moja Matka
